Abstract:
Civilizačný postup, ktorý sa, žiaľ, v dejinách štátov a národov nie vždy stotožňoval
aj s morálnym a kultúrnym progresom, bol takmer bez výnimky založený
na stratégii explore, expand, exploit. Pomyslené alebo doslovné ovládnutie
a využívanie územia išlo ruka v ruke s budovaním infraštruktúry, ktorá
tieto činnosti umožňovala. Stavby navrhované na obranu a ochranu pritom
ľudstvo buduje už od úsvitu dejín a pre svoju mohutnosť pretrvávajú aj dlhé
stáročia po tom, ako prestali plniť svoju pôvodnú, opevňovaciu funkciu a dnes
predstavujú po všetkých stránkach hodnotné svedectvo o vývoji fortifikačného
staviteľstva. Pevnostné systémy sa stali dominantnou architektonickou
súčasťou obrazu miest či celej krajiny. Rozsah, materiál a konštrukcia opevnení
bol pritom priamo úmerný významu objektu či sídla, závisel od polohy
v teréne, finančných možnostiach stavebníkov, miery a charakteru ohrozenia,
ktorým mali čeliť.
Práve tak, ako pevnostné stavby prostredníctvom špecifickej architektúry
(palisády, múry, hradby, bašty, veže, palebné stanovištia, rozmanité ženijné
stavby, drevozemné či murované pevnosti) umožňovali ovládnutie a udržanie
územia, staviteľstvo výrobných komplexov zabezpečovalo naplnenie potreby
jeho hospodárskeho využívania. Predovšetkým v priemyselnej dobe, keď
sa zrodila industriálna architektúra a počas ostatných dvoch storočí umožnila
vznik mnohých objektov, ktoré sa dnes snažíme pre ich stavebné kvality začleniť
do pamiatkovej starostlivosti (továrne a dielne, huty, mlyny, sklady, vodárenské
diela, ale aj dopravná, infraštruktúra či sociálne, servisné a obytné
stavby). Preto je dôležité definovať samotné poňatie industriálnej architektúry,
vymedziť jej hodnoty v rámci priemyselného kultúrneho dedičstva, obhájiť
a zdôvodniť jej ďalšiu existenciu a ponúknuť realizovateľné kroky ku komplexnej
ochrane.
Pokiaľ k tomu pomôže aj táto monografia, ktorá sa dostáva do rúk čitateľov,
bude to pre jej autorov a všetkých, ktorí sa na jej príprave podieľali, tou
najväčšou odmenou.